Už dávno viem, že to neprávom nebolo. Že som predsa len až taký dobrý nebol. A že ak moja dobrá mamina zobrala na mňa varechu, musela mať pádny dôvod, lebo - pokiaľ si pamätám - urobila to iba raz v živote.

To len to moje detské neobjektívne videnie seba samého v danej situácii, ten iný meter, ktorý som na seba používal ...

A dnes? Nečudoval by som sa ani dobrému Bohu, keby na mňa občas dáku tú varechu vytiahol. Mám pocit, že v mojom prípade by ju použil oprávnene.

A čo vy, vy by ste sa čudovali?