Oči

Autor: Juraj Drobný | 8.8.2012 o 7:31 | (upravené 17.8.2012 o 10:42) Karma článku: 11,84 | Prečítané:  1035x

"Oči sú bránou do duše, ale až srdce ti povie, čo vidíš," som napísal do jednej z diskusií pod textom Kataríny Džunkovej. Tie slová mi akosi mimovoľne vykĺzli spopod prstov. A zaujali ma.

Nepamätám si, kto ma to vtedy fotografovalNepamätám si, kto ma to vtedy fotografoval

Oči ľudí na fotografiách v mojom archíve. Pomaly sa nimi preklikávam a spomínam na situácie, pri ktorých vznikali.

Tá prvá, už si nepamätám, kto ma to vtedy odfotografoval. Pamätám si ale, že sme prežili nádherný víkend na chate kdesi pri Martine. Po návrate domov som vyvolal film a pod zväčšovákom sa medzi inými objavil i môj portrét. Pozn. zo dňa 17. augusta 2012 - už viem kto ;)

oci_zuzka.JPG

Nahrávali sme Spevy z Taizé. Na čo asi myslela, keď som stisol spúšť? Kto vie. Možno ona. A možno ani ona nie. Vtedy nás všetkých kŕmila, riešila veci riešiteľné i neriešiteľné a popritom stíhala spievať. Keď dnes počúvam cédečko, ktoré vtedy vzniklo, tam niekde v súzvuku hlasov je i ten jej.

oci_polka.JPG

Ako dieťa nabúral bicyklom do stojaceho auta, na rovnej ceste. Na tento i ďalšie jeho "výčiny" z detstva si spomínam celkom rád. Nejaký ten mesiac po vzniku fotografie sa stal prvým riaditeľom Televízie LUX a dnes patrí medzi rešpektovaných dokumentaristov.

Pozn. pri vstupnom pohovore pred nástupom na "civilku" tvrdil, že po jej skončení chce pracovať medzi Rómami ako sociálny pracovník.

oci_kajka001.JPG

Moje prvé stretnutie so svetom blogerov a diskutérov a ich detí kdesi na chate nad Tajovom. Vďaka rozbitému chladiču bolo pomerne drahé, ale pootvorilo mi okno do mne dovtedy neznámeho sveta a dodnes naň spomínam veľmi rád.

oci_lidu_001.JPG

Zobral som ju na kysuckú svadbu a ona o tom napísala na blog. Na Oblazy šliapala v hlbokom snehu vo svojich sviatočných topánočkách a v Bojnickej ZOO chcela preliezť ohradu s medveďom hnedým: "Chcem si pohladkať medvedíka." "To nie je medvedík, to je 300 kilový medveď. Keby sa ti niečo stalo, tvoj ocko by mi to neodpustil." "Aj ocko by si ho chcel pohladkať."

"Oči sú bránou do duše, ale až srdce ti povie, čo vidíš." Zvláštne, ako ma oslovila vlastná veta. Je naozaj moja, alebo som ju niekde čítal?


„Sbohem,“ řekla liška. „Tady je to mé tajemství, úplně prostinké: správně vidíme jen srdcem. Co je důležité, je očím neviditelné.“ „Co je důležité, je očím neviditelné,“ opakoval malý princ, aby si to zapamatoval. (Antoine de Saint-Exupéry, Malý princ)

 

Páčil sa Vám tento článok? Pridajte si blogera medzi obľúbených a my Vám pošleme email keď napíše ďalší článok
Pridaj k obľúbeným

Hlavné správy

EKONOMIKA

Nové pravidlá zásadne ovplyvnia ľudí. Dlžníkov aj exekútorov

Sociálna poisťovňa môže siahnuť na účet dlžníka aj bez exekútora, bezvýsledne exekúcie sa musia zastaviť.

KOMENTÁRE

Fico radí socialistom ako byť populárnejší

Toto má byť lekcia z postkomunistickej Európy?


Už ste čítali?