Snívanie

Autor: Juraj Drobný | 4.12.2013 o 18:09 | Karma článku: 10,29 | Prečítané:  842x

Svetlanka H. má v sobotu stužkovú. Včera sme si písali. Len tak. O varení, o učení sa... a o snoch. Keď človek sníva s otvorenými očami. Keď ho sen priťahuje ako magnet, hoci je jasné, že je nezrealizovateľný. Keď ho sen poháňa niekam dopredu a pohol by zemou, keby mu niekto dal onen povestný pevný bod. Včera večer sa mi postupne začali vynárať spomienky na moje sny; vďaka Svetlanke a jej stužkovej a nášmu písmenkovaniu.

 Foto: Silvia Ďurechová

Ten prvý je z mojich seminárskych čias. Niekedy v rokoch 1984-5 sme zorganizovali Koncert pre sestričky. Taký obyčajný folkový koncert v jedálni, ako vyjadrenie vďaky sestrám premonštrátkam, ktoré sa o nás starali. Účinkovali na ňom moji spolubratia - bohoslovci. No a vtedy sa objavil môj veľký sen; zorganizovať festival kresťanských kapiel a spevokolov, ktoré poloilegálne pôsobili pri niektorých kostoloch. Čosi na spôsob Folkfóra v Martine. Sen nádherný, no v "oných časoch" nezrealizovateľný. Sen, ktorý mi nedal spávať. Ibaže roky plynuli a sen stále zostával iba iba snom. V júli 2014 budem v Námestove na 24. ročníku festivalu Verím Pane, môjho zrealizovaného nezreazlizovateľného sna.

Po prvom ročníku Verím Pane v auguste 1990 v Horných Kočkovciach, sa čas rozbehol šialeným tempom. Stáž v USA, opakujúce sa letné koncertné turné Šanca pre lásku, založenie Lux communication a následné rozbehnutie vydavateľstva, televízneho štúdia, nahrávanie kresťanskej hudby, výroba programov pre Slovenskú televíziu a od mája 2008 i naša vlastná TV LUX. Akoby sa sny a skutočnosť navzájom prelínali. Ibaže v istom momente skutočnosť prevládla a sny sa niekam vytratili.

Neviem, či to bol syndróm vyhorenia, či obyčajná únava. Viem však, že do života ma vrátila Afrika. A vrátili sa i sny. Z tých posledných spomeniem dva. Prvý, vydať knižne výber z mojich textov na blogu, mi pomohli zrealizovať predovšetkým Lucka J., Maťo L. a Magi V. Knižka s názvom "Môže kňaz zaspať na vlastnej kázni?" vyšla 14. decembra 2010.

Druhý sa týkal ľudí, ktorých mám rád; kamarátov z detstva, farníkov z Kočkoviec, Bobotu, Lamača, Rače, spolupracovníkov a muzikantov z hudobného festivalu Verím Pane, bývalých študentov, príbuzných, kolegov z Luxu a z telky, spolubratov v kňazskej službe, spolublogerov z blogu na SME... Chcel som vymyslieť udalosť, na ktorú by prišli všetci. V článku "Čo už, 50tka" sa dozviete viac.

I dnes mám veľký sen, ktorý sa z času na čas odniekiaľ vynára, aby sa potom opäť niekam schoval. A potom sú tu maličké sníčky, vnášajúce nevšednosť do všedných dní; opätovné stretania s ľuďmi, ktorých mám rád, novembrové túlanie sa po pivničkách Malokarpatskej vínnej cesty, prvý pohľad na monitor po príchode do práce s uľahčujúcim výdychom: "Vysielame." A keď budem veľký, kúpim si psa.


"Keď prestaneš snívať, akoby si prestal žiť!" povedala mi kedysi herečka Adelka Gáborová. Ja som to včera povedal Svetlanke a dnes to hovorím vám.

 

Páčil sa Vám tento článok? Pridajte si blogera medzi obľúbených a my Vám pošleme email keď napíše ďalší článok
Pridaj k obľúbeným

Hlavné správy

EKONOMIKA

Nové pravidlá zásadne ovplyvnia ľudí. Dlžníkov aj exekútorov

Sociálna poisťovňa môže siahnuť na účet dlžníka aj bez exekútora, bezvýsledne exekúcie sa musia zastaviť.

KOMENTÁRE

Fico radí socialistom ako byť populárnejší

Toto má byť lekcia z postkomunistickej Európy?


Už ste čítali?