Ten obrázok mi nakreslila Lenka. Viem o nej, že navštevuje základnú školu, kam chodievam vo štvrtok o 9:10 slúžiť svätú omšu. A že nie je možné nevšimnúť si jej účes ☺ pokračovanie článku
Schválne, skúste na moju otázku odpovedať čo najvýstižnejšie. "Aby pomohli človeku nasýtiť túžbu po poznaní," je jedna z odpovedí, ktoré sa páčia mne. Existuje však odpoveď ešte výstižnejšia. pokračovanie článku
Výročie prvého vysielania TV LUX dnes nie je, to sme mali štvrtého mája, štvrté. Ani výročie uverejnenia textu Bigotná katolícka televízia nie je, šiesteho apríla bolo. Tak prečo sa k téme vraciam práve dnes? Nuž ako si tak sedím v robote a nahadzujem noticky na web, odrazu narazím na záznam relácie U Nikodéma. Téma - pápež Pius XII. a holokaust. Musíte uznať, že niečo také som nemohol nechať bez povšimnutia. Takže ak máte pocit, že mienkotvornými médiami dnes prezentovaná verzia jeho príbehu by nemusela byť až tak v súlade so skutočnosťou, možno má váš pocit reálne opodstatnenie. A práve vďaka tomu, že tu naša televízia je, môžete si pozrieť diskusiu historikov Jozefa Haľka a prof. Emílie Hrabovec o Piovi XII. (tu) a budete mať možnosť utvoriť si vlastný názor. pokračovanie článku
"Oči sú bránou do duše, ale až srdce ti povie, čo vidíš," som napísal do jednej z diskusií pod textom Kataríny Džunkovej. Tie slová mi akosi mimovoľne vykĺzli spopod prstov. A zaujali ma. pokračovanie článku
Písal sa rok 1990. "Nech žije KSČ," prihovoril sa mi kamarát - tlačiar s práve vytlačeným plagátom v ruke. "Nech žije KSČ?" spýtal som sa nechápavo. "Vymenil si jedno heslo za druhé." "Ty myslíš môj plagát! Ale Verím Pane je predsa názov festivalu, ktorý práve zakladám a pomenoval som ho podľa pesničky Viktora Zborana." "Aj tak..." pokračovanie článku
Prišiel som domov a mal som hlad, poriadny. Teda ten hlad som mal už cestou z roboty, preto som sa zastavil v potravinách a nakúpil potrebné. Hneď na začiatok však musím poznamenať, žiadna cibuľa, žiadna soľ. Tie do môjho leča nepatria. pokračovanie článku
Aj mobil mám nastavený na najtichšie možné "zvonenie". Keď som však komusi vysvetľoval, že v mojom prípade je to tak odjakživa, vzápätí som sa musel opraviť. Časový údaj "odjakživa" by totiž v mojom prípade znamenal len pár rokov. V dobách nie veľmi vzdialených som telefonoval rád. Tak som sa zamyslel; ako je vôbec možné, že ja, ktorý som bol schopný pretelefonovať desiatky minút, odmietam zdvihnúť blikajúci mobil? pokračovanie článku
Rozhodol som sa, že v piatok budem robiť z domu a tú virózu (či čo to na mňa doľahlo) vypotím. Ibaže doma mi chýbalo základné liečivo - cesnak. Ešteže existujú mobily a esemsky. "Môžeš mi kúpiť štyri hlavičky cesnaku a čerstvé pečivo?" "Môžem, prídem okolo 17:30." Okolo 17:30 prišla Mirka: "Kúpila som ti aj oštiepok, máš rád?" pokračovanie článku
Je koniec... koNIEc? Ako sa to vezme. Bol 18. marec 2012, blížila sa 19-ta hodina. Opäť som sedel v sále Domu kultúry Zrkadlový háj v Bratislave a spolu ďalšími ATaku chtivými som čakal, čo sa bude diať. Neprečítal som si bulletin, nevedel som, čo príde. Od Paľa (Pavol Danko, zakladateľ a šéf tanečného divadla ATak) som vedel len, že bude cirkus. Teda presnejšie koNIEc - cirkúsok srdca. pokračovanie článku
Od televízneho dramaturga to znie zvláštne, ale je to tak. V posledných rokoch som žil na miestach, kde k televíznemu signálu prístup nebol a vybavovať si niečo také, nato som asi príliš lenivý. Doma som si vystačil s DVD-čkami a v robote mi beží naše vysielanie nonstop. pokračovanie článku
Myslím, že ma naň upozornil článok Juraja Vitteka. Na film, kmášuci vnútro svojho diváka. Na film, ktorý "získal Veľkú cenu poroty na festivale v Cannes 2010, cenu FIPRESCI na festivale v Palm Springs 2011 a mnoho ďalších ocenení a nominácií." (tu) Nuž, nie je to film pre deti... pokračovanie článku
Šiel som požehnať dom. Bolo okolo pol siedmej večer. Z tmavej oblohy na mňa čosi padalo. Čosi, čo vyzeralo ako obyčajný sneh, ale tento bol poriadne mokrý. Kým som prešiel z Vrančovičovej, cez Rajtákovu a Segnáre na ulicu Pod Zečákom, bol som mokrý i ja. pokračovanie článku
Mal som hustú, čiernu bradu. Stál som pri ambone a kázal. Kostol v Pruskom bol plný. Predo mnou sedelo kopec ľudí, medzi nimi aj moji niekdajší spoluhráči z orchestra a príbuzní zakladateľa a dlhoročného dirigenta Dychového orchestra mladých mesta Nová Dubnica, Štefana Baláža. Mnohí ma nespoznali, možno kvôli tej brade. pokračovanie článku
Hovorí sa, že Boh tancuje svoje stvorenie. On je tanečník a my sme jeho tanec (Anthony de Mello). Keď si človek vezme do rúk Bibliu, aj v nej sa často tancuje; na oslavu Boha, či len tak pre radosť. Včera som v relácii Doma je doma (v 51. minúte) odpovedal na pár otázok moderátora Paľa Danka. Týkali sa plesov a tanca a kto ma nepozná, mohol byť zaskočený... pokračovanie článku
Že prídem, som im sľuboval už roky, ale akosi som si nevedel zorganizovať čas. Ale včera (6. januára 2012) mi to konečne vyšlo. O 19:00 som sedel v natrieskanej sále kina Panorex v Novej Dubnici (toho kina, v ktorom sme pred rokmi ako tínedžeri organizovali napr. Pioniersku lýru) a sledoval úvod v poradí siedmeho Trojkráľového koncertu pripraveného kapelou Boží šramot. A môžem potvrdiť, že stál za to! pokračovanie článku
Na obývačkových dverách sme mali také to hrboľaté sklo, cez ktoré síce presvitalo svetlo, ale nič konkrétne sa vidieť nedalo. Pamätám sa, 24. decembra popoludní sme ako deti chodil ku tým dverám každú chvíľu a - a nič. Až v istom momente niekto z nás uvidel farebné vianočné svetielka. Síce akoby rozpité (to robilo to sklo), ale o to krajšie. "Prišiel Ježiško a priniesol stromček," zaznel víťazoslávny pokrik. A mne vždy v tom okamihu začali Vianoce. Dodnes netuším, ako to naši robili. Pozn. teda tuším, po obede nás asi dali spať a kým sme drichmali, všetko pripravili. pokračovanie článku
Niečo po 18:00 som prišiel domov zo spovedania a začal som rozmýšľať, ako do seba napchám ďalšiu dávku cesnaku (čoby liečiva) a zároveň ako zahnať hlad. Čo sa hladu týka, riešenie bolo jednoduché, cestoviny. Ale čo s cesnakom? pokračovanie článku
Včera večer sme len tak sedeli a kecali. Ja, zopár lekárov (pediater a anestéziológ), nejaké to dieťa a manželský partner jedného z lekárov. Keď sa nám minuli takmer všetky obľúbené témy, prišlo i na štrajk. "Napísal som článok," začal som svoju obhajobu lekárskeho stavu, "o tom, že za 30 rokov, čo som zdravotne ťažko postihnutý a bez lekára sa nezaobídem. Za ten čas som sa nestretol s nikým, kto by chcel úplatok a vždy sa o mňa starali dobre." "Mal si šťastie," povedala jedna z nich. pokračovanie článku
Že mám v piatok kostolníčiť, i slúžiť rannú (7:00) televíznu svätú omšu, to som sa dozvedel dva dni vopred. V inkriminovaný deň som prišiel v predstihu. Zapálil som sviečky, pripravil obetné dary, nalistoval knižky a po prečítaní evanjelia dňa sa mi v mysli začala rysovať kázeň. pokračovanie článku
stretávali sa blogeri virtuálne na interných blogerských diskusiách a naživo na rôznych chatách a splavoch ... a tak. Informovať sa navzájom o pripravovaných aktivitách nebol problém. Potom ale prišiel FB a interné blogerské diskusie akosi osireli. Túžba po živých stretnutiach však žije i naďalej. Takže - blogeri, diskutéri, priaznivci blogu tu na SME - ak chcete, vidíme sa 2. decembra od 16:00 na Vianočných trhoch v Bratislave. Miesto stretnutia - červený koberec pred starým SND.
Už ani neviem, kedy som s tým začal. Pozval ma môj najmladší bratranec Mišo a ja som jeho pozvanie prijal. Od onoho "osudového" pozvania sa vždy teším na tie dva novembrové dni, počas ktorých sa budeme spolu túlať, stretávať ľudí s plátennými kapsičkami na krku a ochutnávať dobré vína. pokračovanie článku
Som šiel do Auparku na kávu. Prišiel som o niečo skôr. Aby som využil čas, chcel som si pozrieť navigácie. Šiel som na istotu, od nepamäti ich tu predávajú v takom malom obchodíku pod schodmi. Čím bližšie som k onomu obchodíku bol, tým viac sa moja istota rozplývala. pokračovanie článku
Naša púť za svätými nás priviedla do "kaše", teda do Cascie. Je to také malé prívetivé mestečko v Taliansku, v regióne Umbria, spojené s menom svätej Rity. Bol nádherný slnečný deň. Vystupovali sme z autobusu na miestnom záchytnom parkovisku, keď sa ma ktosi spýtal: "Neviete, či sa tu budú dať kúpiť čili papričky? Potrebujem ich pre starkú." pokračovanie článku
Už si nepamätám, kedy som si ju všimol po prvýkrát. Určite to ale bolo tu na blogu. Text úplne iný, než na aké som bol zvyknutý. Vtedy som ešte netušil, že čítam článok poetky, ktorá o nejaký ten mesiac vydá zbierku básní a o nejaký ten rok bude mojou sprievodkyňou po Prahe. pokračovanie článku
Standing ovation v Bundestagu - to je výsledok príhovoru Benedikta XVI., ktorý práve skončil. Som zvedavý na komentáre v našich médiách ☺ ps dopĺňam o 17:32 - tu je text jeho príhovoru v slovenčine. Doplnené 23. septembra o 6:55 článok v Sme s názvom "Choď domov, kričali na pápeža Nemci" http://www.sme.sk/c/6066429/chod-domov-kricali-na-papeza-nemci.html - píše: "Ovácií sa tak pápež dočkal až na Olympijskom štadióne v Berlíne, kde ho podvečer čakalo 70-tisíc ľudí." Prijatie v Bundestagu jednoducho odignorované.
"Mladí potrebujú nielen príležitosti, ale tiež príklad dospelých, nielen dôvody, ale aj postoje, ktoré motivujú a dodávajú nádej," povedal Benedikt XVI. v príhovore počas uvítacie ceremoniálu na letisku. Potom pokračoval: "Prichádzam ako Petrov nástupca, aby som všetkých utvrdil vo viere a prežil niekoľko dní v intenzívnej pastoračnej činnosti. Aby som hlásal, že Ježiš Kristus je Cesta, Pravda a Život. Aby som dal podnet k budovaniu Božieho kráľovstva vo svete i medzi nami; aby som povzbudil mladých k osobnému stretávaniu sa s priateľom Kristom, aby sa zakorenili v jeho Osobe a stali sa jeho vernými učeníkmi a odvážnymi svedkami." pokračovanie článku
Mesiacom pred začiatkom to s festivalom Verím Pane vyzeralo všelijako. Prestavba nábrežia postupovala pomaly a amfiteáter na Oravskej priehrade ani zďaleka nepripomínal miesto, kam by ste si chceli zájsť na koncert. Otázka, či budú stavebné práce dokončené načas, zostávala nezodpovedaná do poslednej chvíle (priestor pred pódiom vysýpali suchým betónom ešte v prvý deň festivalu). pokračovanie článku
Všade okolo je mňa kopec vecí, o ktorých by nezainteresovaný povedal: "No to je teda pekný b....l." Ale nie je. Napríklad tá kopa káblov a rôznych neidentifikovateľných vecí predo mnou sa zajtra zmení na kopec veľmi užitočných vecí, potrebných pri sfunkčňovaní počítačovej siete, zapájaní ozvučovacích systémov na tvorivých dielňach, či na pódiách. (To identifikovateľné tričko je moje.) pokračovanie článku
"Urobím si chlieb vo vajíčku," povedal T. dnes ráno, keď zrevidoval zásoby farskej kuchyne a chladničky. "Neurobíš, nemáme olej," schladil som jeho kuchársky zápal. "Ja urobím praženicu na oravskej slanine." pokračovanie článku
Nepamätám si, ako sa to zomlelo. Varecha dopadala, kde mohla. Zúril som, nenávidel celý svet ... Ale najviac zo všetkého som v tej chvíli nenávidel mamu, ktorá ma tou varechou častovala. Márne sa dnes pokúšam vybaviť si, začo. Začo bola tá bitka. Jasne si však pamätám svoje presvedčenie, že som bitý neprávom. Ja som predsa ten dobrý! pokračovanie článku
Mohol som to slovo naťukať do Googlu. Nenaťukal som. Mohol som siahnuť po niektorej z kníh v mojej knižnici. Nesiahol som. Mohol som sa spýtať priateľov. Nespýtal som sa. Mohol som zájsť do kaplnky a kľaknúť si na kolená. Nezašiel som. Mohol som ... pokračovanie článku
O humanitných projektoch v treťom svete iniciovaných profesorom Vladimírom Krčmérym som už písal. Jeden z nich, HOF v Kambodži, ma inšpiroval k napísaniu prvého článku o dievčatku menom Channy. Dnes ráno som na FB zachytil prosbu kamarátky Lenky, ktorá v projekte HOF pôsobí v týchto dňoch. Pre niektoré "deťuše" ešte nemajú peniaze na zaplatenie školného. pokračovanie článku
Pôvodne ODF (obyčajný dedinský farár), ktorý sa nedopatrením dostal k práci v médiách.
jurajzavinacluxbodkask
Čo ma zaujaloTýmto článkom bloger
klikol/klikla na karmu.
