Juraj Drobný
Moja rada
Každý občas potrebuje poradiť. Napríklad ja, potrebujem poradiť, či si mám dať pichnúť istý preparát, alebo nie. Na googli som si vyhľadal oficiálny leták výrobcu a nestačil som sa čudovať.
Pôvodne ODF (obyčajný dedinský farár), ktorý sa nedopatrením dostal k práci v masmédiách. Zoznam autorových rubrík: Príbehy fotografií, Trochu o mojom kňazstve, Trochu o tom, čo mi napadlo, Trochu aj o viere, Trochu o živote, Trochu o túlaní sa, Trochu o knihách, ktoré mám rá, Trochu o všeličom, Súkromné, Nezaradené
Každý občas potrebuje poradiť. Napríklad ja, potrebujem poradiť, či si mám dať pichnúť istý preparát, alebo nie. Na googli som si vyhľadal oficiálny leták výrobcu a nestačil som sa čudovať.
Včera som bol robote. Bolo treba doplniť pár vecí do archívu, nahodiť aktuality a tiež informovať o dianí v Šaštíne, na Národnej púti k Sedembolestnej. Kázal vladyka Cyril Vasiľ SJ a servítku pred ústa si veru nedával.
Už pár mesiacov jazdím na kolobežke Kostka UNI2, väčšinou ráno z Rače do práce a podvečer nazad domov. Za celý ten čas som stretol 2 kolobežkárov na klasických kolobežkách. Tak som na fb založil otvorenú skupinu pre priaznivcov dvoch kolies bez pedálov.
Kým neprišli mobily, telefonoval som celkom rád. Okrem tradičného listu to bol za starých čias jediný spôsob, ako komunikovať s niekým vzdialeným. Časy sa však menia.
Rovnako ako Boris Burger, i ja som vždy rešpektoval a rešpektujem adminov tu na blogu. Rešpektujem, že sa SME rozhodlo blogy zmeniť. Z môjho pohľadu (bloger) však musím konštatovať to, čo som napísal vyššie: blog na SME bol výnimočný, už nie je.
Som si povedal, že práce v práci na dnes stačilo. Dnes ma síce ešte čaká práca vo farnosti Rača, kde momentálne pôsobím, ale to bude až od 16tej. Teraz je zhruba pol druhej popoludní. Ideálny čas na malú blogo-štatistiku. Pozn. pre čitateľov téma nezaujímavá, asi. Uvidíme.
Anketová otázka, ktorú mi poslali z portálu cesta+ s prosbu, aby som svoje rozhodnutie zdôvodnil. Koho budem voliť? Hm. Spomenul som si na svoje "farárske" časy. Farnosť mala v tom čase asi 800 obyvateľov, filiálka tak do 400. Vo farnosti bol starostom "kádehák", na filiálke "házedesák" a obaja chodili na sväté omše. V kostole som mal a dodnes mám ľudí snáď z celého politického spektra. Tak ako odpovedať na takto položenú otázku?
Predstavte si, že si niekto kúpi kolobežku, takú tú vec, na ktorej sa kolobežkuje. A skúste si predstaviť, že ten niekto príde domov, aj s onou kolobežkou a zavesí si ju na stenu. Namiesto Martina Benku napríklad. Čo by ste si o takomto človeku mysleli?
Aby si politické špičky a najväčší finanční hráči vo svete mohli robiť čo chcú, potrebujú nás strašiť problémom dostatočne hrozivým, aby sme im to dovolili, ale pritom dostatočne zložitým, aby sme neprišli na to, že nás vodia za nos. Táto myšlienka mi napadla po prečítaní Jurajovho blogu.
Bol som na Morave na návšteve u priateľov. "Na Slovensku sa chystá zrušenie štátneho sviatku Panny Márie Sedembolestnej a vy? Robíte niečo? Alebo sa zobudíte, až keď parlament schváli príslušný zákon? Veď tu sa siaha na súčasť našej národnej identity!" Nevedel som zareagovať.
„Zachovaj poriadok a poriadok zachová teba.“ Toto staré latinské príslovie mi bolo pripomínané, keď som mal doma upratovať a mne sa nechcelo. Zvyčajne som si zamrmlal popod fúzy: „inteligent sa orientuje aj v chaose,“ a pustil som sa do roboty. Z upratovania sa vyzuť nedalo.
Ja len, že teraz sedím a čítam si. Trochu z Biblie a trochu tu na blogu. Niektorým textom kliknem na tlačidlo "páči sa mi to". Tie sa potom objavia v mojom fb profile. Teda odkazy na ne. Ale to vy predsa viete, že keď kliknete na ono tlačidlo, tak sa objavia. A ešte dopíjam kávu. Teraz v noci. Lebo som si pred pár hodinami kúpil "koťogo" a hneď som ho otestoval. Hliníkové. A trochu premýšľam.
Mali sme v rozpätí od trinásť do devätnásť. Bola nedeľa a v novodubnickom kine Panorex práve končilo posledné večerné premietanie. Mohlo byť okolo 23:00. Len čo ľudia začali vychádzať zo sály, nahrnuli sme sa dnu; Peťo, Čimo, Uto, ja a ešte pár našich vrstovníkov. Každý presne vedel, čo má robiť. Peťo staval svetlá, Čimo kapelu a ja - zvuk. Písal sa rok 1982. Alebo možno 1983? To už si presne nepamätám.
Pred nedávnom som objavil Terrence Malicka. Teda skôr jeho filmy. Teda film Tenká červená línia som videl už dávnejšie, ale až keď som si pozrel film Strom života, akosi mi všetko docvaklo. "Kde sa berie v človeku to zlo?" pýta sa.
V istej diskusii sa (parafrázujem) objavilo: "Lekári sú vydierači a nenažranci, ani jeden z nich nebýva v bytovke, majú luxusné autá a decká na drahých školách! Vyštudovali aj za moje dane! Každý berie úplatky. A teraz si z nás robia rukojemníkov!" Od 1981 som ako diagnostikovaný bechterevik (dnes 5. stupňa) na lekárov odkázaný. Za tých 30 rokov mám s nimi svoje skúsenosti a musím povedať, že sú radikálne odlišné od tu parafrázovaného diskusného príspevku. Budem konkrétny.
Ja viem, dnes by som mal o inom. A obzvlášť teda ja. Ale čo narobíte, keď príde človek domov z roboty (okolo 8:30) a má hlad? Ja som zašiel do kuchyne.
Ondrejko sa usadil pred mikrovlnkou a čakal. Svet okolo neho prestal existovať. Bol tu len on a jeho vytúžené, chladnúce kakavko.
Bola zima, zmrákalo sa. S kamarátom sme boli na ceste do Dubovice. Moja Škoda 125 sa pomaly štverala po ujazdenom snehu kamsi do vrchov. Míňali sme zákrutu za zákrutou. Prevažujúce stúpanie po čase nahradilo prevažujúce klesanie a auto dostalo chuť rozbehnúť sa trošku rýchlejšie. Aj sa rozbehlo. Keď sa mi zrazu v zornom poli vynorila ostrá pravotočivá zákruta, spomaliť sa už nedalo. Vyleteli sme z cesty. Auto sa nezadržateľne rútilo dolu svahom a mne bolo jasné, že o pár sekúnd budem mŕtvy.
Sťahujeme telku. Keďže súčasťou telky som aj ja, sťahujeme i mňa (pozn. moju kanceláriu). Práve som začal baliť. Naplnil som knihami všetky štyri "banánové" krabice, čo som mal k dispozícii a z kancelárie takmer nič neubudlo. Momentálne ale viac krabíc nemám, tak som si sadol k notebooku a píšem tento text.
Dopozeral som film režiséra Ondřeje Trojana a scenáristu Petra Jarchovského Občanský průkaz a všetko bolo odrazu naspäť. Až ma zamrazilo ...