Mne zostala táto fotografia

Spievala nádherne. Keď som ju počul po prvý krát, bola už stredoškoláčka. V tých rokoch sa naše cesty pretínali pomerne často. Rozprávala mi o všetkom možnom, o svojich túžbach, o svojich strachoch. Žil som už v Bratislave, keď sa vydala a narodila sa jej dcéra Lucia. Naše cesty sa opäť pretli. Už nespievala. Raz, keď som sa raz hral s Luckou, vzala do rúk môj fotoaparát a odfotila si nás. Hovoril som jej, že musí znovu začať spievať. Namaľovala mi veľkonočné vajíčko. Aj maľovať vedela nádherne. Prešli roky, počas ktorých sa naše cesty nepretli ani raz. Až v jeden podvečer, bol som na festivale a ona sedela na pódiu. A spievala. Potom si prisadla ku mne do hľadiska. Rozprávala mi o svojom živote, o svojich bolestiach i snoch. Zaviezol som ju domov. Domov? Potom sa mi zase niekam stratila. A dnes? Viem, že spieva. A mne zostala táto fotografia.