O pár sekúnd budem mŕtvy

Autor: Juraj Drobný | 26.8.2011 o 14:45 | Karma článku: 15,06 | Prečítané:  2912x

Bola zima, zmrákalo sa. S kamarátom sme boli na ceste do Dubovice. Moja Škoda 125 sa pomaly štverala po ujazdenom snehu kamsi do vrchov. Míňali sme zákrutu za zákrutou. Prevažujúce stúpanie po čase nahradilo prevažujúce klesanie a auto dostalo chuť rozbehnúť sa trošku rýchlejšie. Aj sa rozbehlo. Keď sa mi zrazu v zornom poli vynorila ostrá pravotočivá zákruta, spomaliť sa už nedalo. Vyleteli sme z cesty. Auto sa nezadržateľne rútilo dolu svahom a mne bolo jasné, že o pár sekúnd budem mŕtvy.

Keďže teraz píšem tento článok, je jasné, že som vtedy nezomrel. Auto sa zachytilo o dáky previs. Opatrne sme z neho vystúpili. Trvalo nám však peknú chvíľu, kým sme sa spamätali a uvedomili sme si, že žijeme.

Na túto udalosť som si spomenul dnes počas svätej omše v súvislosti s Ježišovou výzvou: "Preto bdejte, lebo neviete ani dňa ani hodiny." (Mt 25,13)

Stane sa, že odložím na neskôr i veci podstatné: povedať mamine, že ju mám rád, poprosiť o odpustenie človeka, ktorému som ublížil, či zmieriť sa s Bohom. Ježišove slová mi nanovo pripomenuli, že ak premrhám prítomnú chvíľu, ďalšiu príležitosť už dostať nemusím.


V súvislosti so zmierením sa s Bohom občas zachytím názor, že nie je dôvod na paniku. Stačí predsa oľutovať  v poslednej chvíli života a máme to v suchu. V poslednej chvíli? Chcete vedieť, aká bola moja posledná myšlienka tesne pred "smrťou"? ... "Do kelu, kde vezmem peniaze na nové auto!"

Páčil sa Vám tento článok? Pridajte si blogera medzi obľúbených a my Vám pošleme email keď napíše ďalší článok
Pridaj k obľúbeným

Hlavné správy

DOMOV

Trainspotting po slovensky. Ako žijú narkomani v Bratislave

Strávili sme víkend v spoločnosti ľudí závislých od drog.

KOMENTÁRE

Dobrovoľníci a štátna drogová politika sú v napätí

Drogový biznis sa globalizuje a digitalizuje.

ŠPORT

Bratia posielajú väčšinu platu rodičom

Synovia majstra sveta prekonali otca.


Už ste čítali?