Bolo 21. augusta

Autor: Juraj Drobný | 21.8.2013 o 7:36 | Karma článku: 15,02 | Prečítané:  1442x

Mal som päť rokov. Ráno ma mamina poslala do obchodu. Bol som najstarší a ona zostala doma s mojimi mladšími súrodencami; sestra Augustína mala tri a brat Jozef necelé dva. Otec bol služobne niekde v okolí Štrby, s kolegami testovali elektrickú lokomotívu, ktorú sami navrhli a postavili. Tak som do toho obchodu šiel. Nebol ďaleko od nášho činžiaku a cestu som dobre poznal. V ruke som mal lístoček so zoznamom a peniaze. Bolo 21. augusta 1968.

Tu mám podstatne viac, ako päťTu mám podstatne viac, ako päť

Nemala zapnuté rádio. Keď som sa dlho nevracal, začala sa báť, či sa mi niečo nestalo. Žili sme vtedy v Priekope a tam sa nebolo kde stratiť. Šla ma hľadať. Našla ma v prázdnom obchode ako pozerám na prázdne regály.

Viac si zo dňa, kedy k nám vpadli vojská spriatelených armád Varšavskej zmluvy, nepamätám. Aj týchto pár spomienok mám len vďaka jej rozprávaniu.


Následkov doby, ktorá potom prišla, som sa však nedokázal zbaviť dodnes. A obávam sa, že nielen ja.

 

Páčil sa Vám tento článok? Pridajte si blogera medzi obľúbených a my Vám pošleme email keď napíše ďalší článok
Pridaj k obľúbeným

Hlavné správy

DOMOV

Trainspotting po slovensky. Ako žijú narkomani v Bratislave

Strávili sme víkend v spoločnosti ľudí závislých od drog.

KOMENTÁRE

Dobrovoľníci a štátna drogová politika sú v napätí

Drogový biznis sa globalizuje a digitalizuje.

ŠPORT

Bratia posielajú väčšinu platu rodičom

Synovia majstra sveta prekonali otca.


Už ste čítali?