Ide o to, že ak humanizmus chápeme ako ľudskosť (rešpektujúc, že človek si môže zvoliť náboženské presvedčenie, rodičia môžu vychovávať deti vo viere, podľa svojho náboženského presvedčenia a pod.), nemám problém.
Ale pokiaľ humanizmus chápeme ako myšlienkový smer síce vyzdvihujúci človeka, ale odmietajúci (potierajúci) Boha a konanie človeka v súlade s jeho náboženským presvedčením, potom sa nečudujte, že tlieskať nebudem.
Pozn. viac v texte Martina Kramaru, prípadne Juraja Vitteka